Poznáte to? Niekedy sa stáva, že dlho istú vec považujeme za pravdivú, a vôbec nepátrame, či to tak aj naozaj je. Uspokojíme sa s mienkou väčšiny. Najčastejšie je to preto, lebo to tak robia, hovoria, či myslia – všetci… No mnoho krát to môže byť iné. A často aj je.
Väčšinou sú to tzv. mýty-výmysly, ktoré sa zdajú byť reálne, no nie je to tak. A práve o troch takýchto mýtoch si teraz prečítate.
3. dôvody, prečo si prečítať tento článok.
- Ak ste niekedy vo vašom živote skúšali čokoľvek cvičiť, behať, alebo sa hýbať, no nevyšlo vám to, nevytrvali ste v tom- tento článok je pre Vás.
- Alebo patríte medzi tých, ktorí chcú začať cvičiť a aj začnú, nadchnú sa, no potom sa po týždni vzdávajú?– prečítajte si tento článok.
- A do tretice. Ak cítite, že by ste chceli niečo vo vašom živote zmeniť, alebo sa dozvedieť čo Vás posunie, prečítajte si tento článok. Pretože to, čo sa tu dozviete, môžete ľahko praktizovať nielen pri cvičení, či pohybe, ale aj v iných témach života.
Prečo sa tak rýchlo vzdávame a nevytrváme?
Môže za to niekoľko dôvodov, no v tomto článku som vybral podľa mňa 3. najdôležitejšie.
Tieto 3. body sú mýty, ktoré sa považujú za zdanlivo pravdivé a často si nimi odôvodňujeme prečo už necvičíme. Vybral som ich aj preto, lebo sa s nimi v mojej praxi maséra stretávam takmer každý deň. Rozhodol som sa ich odtajiť a uviesť na /podľa mňa/ pravú mieru. Konečne- poďme na to.
Upozornenie pred čítaním…
… ak ste o svojich postojoch, pravidlách striktne presvedčený a nie ste otvorený názorom iných, môže byť tento článok pre Vás možno príliš dráždivý, provokatívny /?/ Nech je to akokoľvek, najviac sa učíme vtedy, keď sme otvorený a úprimný sami k sebe a priznáme si čo nám nejde. Povieme si- „Aha tak v tomto tápem, OK. Idem to zmeniť“… To je cesta vpred. Podotýkam ešte raz- Ak sa vám stane, že pri čítaní tohto článku budete s niečím krajne nesúhlasiť, pravdepodobne je to signál, že potrebujete zmeniť práve to.
Mýtus číslo 1.
NEMÁM NA CVIČENIE ČAS.
To je najčastejšia výhovorka. Nech sa Vám to zdá akokoľvek drsné v kúte duše o tom vie každý z nás. Je to výhovorka. Príklad z mojej praxe- Asi pred týždňom som masíroval jednu ženu a sama mi povedala. „Mala by som cvičiť viem, no nemám na to čas“. Bol som ticho, pretože som vedel, že to je len výhovorka. No vzápätí povedala niečo, čo som ešte od nikoho nepočul… Povedala- „Ale je to výhovorka, viem to. Pretože keby som naozaj chcela, čas na cvičenie si nájdem. A je to takto nielen v cvičení, ale vo všetkom“– dodala.
Len ak si niečo priznáme, vtedy to môžeme zmeniť. Načo Vám bude hájiť si tvrdenie, že na cvičenie nemáte čas? Ako si tým pomôžete? Nijako. Čo si tým dokážete? Kam sa tým posuniete? Zlepší sa tým Váš život? Budete klamať len seba samých, pretože viete, že pár minút denne by ste si na cvičenie určite našli…
Teraz skúste vypnúť Vaše zaužívané spôsoby reagovania a zamyslite sa nad tým, prečo nemáte čas? Kto Vám ho berie? Čomu najčastejšie venujete pozornosť, keď máte voľný čas? Máte čas na sledovanie večernej TV? Máte čas na bezcieľne telefonáty s kamarátmi? Máte čas na surfovanie na internete? Máte čas držať v ruke Váš smartfón a kontrolovať FCB?
Keď si to takto zoberiete, máme všetci čas. Rozdiel je v jeho využití. Ako s časom naložíme. Existujú fyzické cvičenia, ktoré Vám spriechodnia a ozdravia celé telo aj myseľ a zaberú Vám 15.minút.
Máte 15.minút čas?
Teraz sa Vás spýtam. Aké množstvo 15-minútového času vám cez deň uplynie, bez toho, aby ste o tom vedeli? Sadnete za internet, niečo Vás zaujme, rozklikáte si stránky a ubehne hodina. Potom zistíte, že ste už zabudli, čo ste tam chceli hľadať a nechali ste sa zlákať surfovaním naslepo. Váš čas ste vôbec nevyužili produktívne, len ste ho vyčerpali. Takto Vám môže ubehnúť ďalšia hodina.
Koľko tých 15-minútoviek Vám takto ubehne? Ak to takto robíte tak asi veľa…
Čo sa stane keď urobíte opak?
Pokiaľ sa rozhodnete venovať len jednu 15-minútovku sebe, zlepšeniu svojho zdravia a života, máte z toho dobrý pocit. Tých 15.minút si zapamätáte na celý deň a možno na niekoľko dní dopredu… Máte zo seba dobrý pocit.
No teraz je to možno aj takto- V kútiku duše ste frustrovaní, že necvičíte a viete, že by ste mali. To Vás však oberá o energiu a sebavedomie. Týmto si nepomôžete. No povedzte, kedy to chcete skončiť? Pretože ak sa prestanete klamať a budete k sebe úprimný, stane sa niečo zvláštne.
Dá Vám to silu.
Zvýši sa Vaša energia. Keď začnete cvičiť, automaticky budete mať zo seba lepší pocit. Pocit, že pre seba konečne niečo robíte. Zvýši sa Vám sebavedomie. Zlepší zdravie. A ešte som nenapísal to najdôležitejšie.
Začnete mať čas. Áno, budete mať čas na seba. Zistíte, že cvičenie Vám čas neberie. Ono Vám ho dáva. To je náš odtajený mýtus. No o tom vedia len tí, ktorí to aj tak robia.
Tu nejde o to, či pracujete ako manažér, ste v domácnosti, alebo študent. Každý máme čas. A vždy si ho nájdeme. Hoci len trochu. Háčik je v tom, že to na akú činnosť si ho nájdeme, určuje nakoľko naozaj chceme zmenu a nakoľko sa máme sami radi. Nakoľko to skutočne chceme a sme pre to ochotní niečo urobiť.
Spýtajte sa špičkového športovca, čomu venoval najviac svojho času? Určite nie vysedávaniu pred TV… Pretože čomu venujeme svoj čas a pozornosť, to rastie a mení náš život.
Mýtus číslo 2.
PRÍDEM DOMOV Z PRÁCE A SOM UNAVENÝ. TO MÁM EŠTE CVIČIŤ?
Toto je častý dotaz. No vychádza len z nevedomosti. Dôležité je pochopiť, čo je „cvičenie“ a cvičenie. Nikto od Vás nechce, aby ste zdvíhali činky /pokiaľ sa tak samozrejme nerozhodnete/ ani nemusíte robiť brušáky do vyčerpania. Toto asi nie je cvičenie pri ktorom by ste asi radi zostali. Ak áno, tak to je super. Existujú však dva rozdiely medzi ľudmi.
Ľudia, ktorí cvičia a majú v pohybe zaľúbenie, dávno vedia, že im pohyb energiu dáva. Pomáha im. Na fyzickej a psychickej báze. Títo ľudia by určite necvičili, pokiaľ by ich cvičenie vyčerpávalo, alebo unavovalo. Na svete by nemohli existovať žiadne centrá, kluby, krúžky, či spoločnosti, ktoré sa zaoberajú cvičením. Pretože by tam nikto nebol. Rozumiete tomu? Pohyb nám dodáva energiu.
Veľká chyba.
Ak sme unavení a zvykneme si tento stav používať na svoje ospravedlnenie, tak pri tom aj zostaneme. Potom však máločo v živote zmeníme. Staneme sa obeťou omylu, že cvičením sa ešte viac unavíme. Naopak, dobre zvolené cvičenie Vám energiu dá a bude Vám ju dávať stále. No tu je dôležité začať aj keď na začiatku cítite únavu. Po minúte-dvoch sa vaše pocity rýchle zmenia… A zase. Toto vedia len tí, ktorí skutočne so sebou niečo robia.
Pozrite sa na človeka, ktorý si nájde na seba čas a cvičí /nemusí to byť každý deň, no je to často/ a na toho, ktorý len o tom hovorí, aj chce, no ďalej sa neposunie. Rozdiel je viditeľný. Prvý je aktívnejší, má jasnejšiu myseľ, je často otvorený novým nápadom. Druhý je pasívnejší, často ho bolí jedno, potom druhé a stále sa nevie rozhodnúť.
Jasné, nie je únava ako únava.
Ak pracujete manuálne, ste nevyspatí, máte malé dieťa, ktoré Vám v noci plače a ste naozaj veľmi, veľmi unavený, potom Vám ani cvičenie nepomôže. Urobíte najlepšie ak sa vyspíte. No existuje veľa cvičebných zostáv hlavne z čínskej medicíny či už Tai Chi, alebo Čchi-kung, ktoré sú vhodné pre ľudí v každom veku a dokonca aj s telesným postihnutím, či ochorením. Aj tu platí, že sa rozhodujete VY.
Ale ak si chcete udržať svoju výhovorku, že ste stále unavení, tak pri tom zostanete. No rátajte s tým, že v živote veľa nezmeníte a budete sami seba držať v ilúziách. Nech sú vaše výhovorky aj akokoľvek oprávnené, uvedomte si, že Vás nikam neposúvajú a ani neposunú. Nikdy. Zostanete v nich stále.
Dôležité je uvedomiť si, že kto chce, hľadá spôsoby a kto nechce hľadá dôvody.
Mýtus číslo 3.
JA MÁM V ROBOTE POHYBU AŽ-AŽ, TAK NEMUSÍM CVIČIŤ.
V pohode. Máte pohybu dosť, no prečo Vás potom bolí krčná a kríže? Prečo ste unavení? Nie je dôležité ako veľa máte pohybu, ale v akej je kvalite a ako rovnomerne zasahuje Vaše telo.
Ukážem Vám to na príklade: Obézny človek zje denne niekoľko hamburgerov. Aj on si povie- „Veď mám dosť jedla. Jem veľa a chutí mi“. Áno tento človek naozaj veľa je, ALE… Ako iste tušíte, áno má veľa jedla, lenže je to strava nevhodná a jednostranná. Namiesto toho aby vyživovala, zaťažuje. Spôsobuje problémy.
Je dokázané, že veľmi obézni ľudia zomierajú na niekoľko príčin a jednou z nich je aj to, že trpia podvýživou. Aj keď sú tuční a vyzerajú, že majú jedla veľa, sú podviživení, pretože jedia nekvalitnú a jednostrannú stravu. Ich telo jednoducho nemá výživu. Chýbajú im minerály, vitamíny. Zato majú veľa tuku. Takže tu často nejde o množstvo pohybu. Ide o jeho kvalitu a rozdelenie.
Veľa ľudí, ktorí napríklad celý deň chodia, alebo stoja na nohách, majú problémy nielen s nohami… Podľa čínskej medicíny ak dlho stojíme, oslabujeme si obličky a môžu nás bolieť kríže. Takže takýto človek môže za deň nachodiť aj niekoľko kilometrov, no pomôže mu to možno akurát spáliť kalórie. Ostatné časti tela, kríže, hrudná, krčná chrbtica, hlava, budú energeticky podviživené, čo má za následok, že daný človek príde domov a už sa mu nič nechce. Všetko ho bolí.
V našom tele nás často bolí práve to, čo potrebuje našu pozornosť.
Je vhodné cvičiť tak, aby sme pri pohybe energiu získavali a spriechodnili rovnomerne celé telo. Pretože darmo budeme napríklad stále robiť predklony v dobrej miere, že nám to pomôže na kríže. Určite nie. Pretože cvičiť IBA predklony – to zaťažuje kríže, platničky a obličky. Môžeme robiť predklony, no potrebujeme pohyb vykompenzovať aj záklonmi, aby bol pohyb rovnomerný. Preto jednostranný „pohyb“ v práci, keď napríklad chodíte, či ste prehnutý, nie je vhodný a zaťažuje Vás.
Aké je riešenie?
Rozhodnúť sa. Počúvať a vnímať svoje telo. Mať chuť niečo na sebe zmeniť. Priznať si svoje slabosti a učiť sa z nich. Naučiť sa jemné a pokojné zostavy pohybov, ktoré zamestnajú celé vaše telo a majú vplyv aj na psychiku. Napríklad zostavy z Jogy, alebo Čhi-kung, Pilates, Strečing. Zostavy sú vhodné zvlášť preto, pretože pracujú s celým telom. No môžete si vybrať akýkoľvek pohyb, či cvičenie, ktoré cítite.
Dôležité však je, aby ste pri cvičení cítili svoje telo. teda necvičili len hlavou, ale boli s telom vedome spojení. Udržali na pohybe pozornosť. A práve to je podstatou Čchi-Kungu, alebo Tai Chi. Preto tieto cvičenia spájajú myseľ s telom.
Zase príklad. Tu to pochopíte lepšie.
Prestavte si malý rybník. Žijú v ňom ryby a rastliny. Problémom je, že rybník nemá prívod a odtok. Jednoducho je to taká veľká kaluž. Na prvý pohľad je krásny a môžete sa z neho tešiť. No postupne voda začne vysychať a zapáchať. Časom sa stratí úplne. Na druhej strane je tu rovnaký rybník, no tento má prítok a odtok. Priteká doň čistá, svieža voda a druhým koncom odteká. Voda tu teda nestagnuje, ale prúdi a žije.
Aký je v rybníkoch rozdiel? Ktorý je vhodnejší na život? V jednom z nich je harmónia a rovnováha. Hádajte v ktorom…
Takže keď necvičíme, začíname sa podobať na ten prvý rybník. Navonok krásny, no vo vnútri stagnujúci a otvorený rôznym patogénom. Potom musíme do rybníka / nášho tela/ dať chémiu v podobe tabletiek, aby nás udržala v akej-takej pohode a kondícii. To nás stojí peniaze, na ktorých zarobenie potrebujeme zase náš čas a našu energiu. A navyše mnoho krát aj nepríjemné pocity, keď nás niečo bolí.
Ak sme tým druhým harmonickým rybníkom, sme viacej v živote. Vieme, že kupovať lieky je často hlúposť a plytvanie. Peniaze, ktorá by sme do nich investovali radšej dáme nie do toho, aby nás už nič nebolelo, ale aby sme mali kvalitnejší a zdravší život. A to je rozdiel. Čo myslíte?
Čo na záver?
Naučil som sa, že najlepšie je byť k sebe úprimný. Priznať si v čom tápem a pustiť sa do toho. Veľa v mojom živote by som nikdy nezmenil a zostal by som pri starom. Riešením je rozhodnúť sa, určiť si priority a byť aspoň trochu disciplinovaný. Mať chuť sa učiť stále niečo nové. To Vám otvorí ďalšie obzory. Prestať sa vyhovárať. Vziať za svoj život a všetko v ňom 100% zodpovednosť.
Často je to ťažké. No ak sa do toho dáte, zistíte, že sa meníte. A od toho sa zmenia aj veci, ktoré s cvičením nemajú zdanlivý súvis… Spoznáte to sami.