Všetci vieme, že by sme sa mali hýbať. Z mojich skúsenosti viem, že stále viac ľudí začína cvičiť, no často nevie čo a hlavne – chýba im motivácia. Nevedia sa do toho nakopnúť a začať. Váhajú a odkladajú cvičenie na neurčito. Kde teda zobrať vhodnú motiváciu, aby nám cvičenie a chuť do neho vydržala a nemuseli sme sa do toho nútiť, či brať to ako povinnosť?
Prečítajte si tento článok.
Prečo motivácia? K čomu ju treba?
Niekto cvičí pre postavu, druhý pre svaly a tretí preto, lebo cvičí aj kamarát, či priateľka. Nájsť si vhodnú motiváciu je najdôležitejšie, pretože bez nej na začiatku rýchlo vyštartujeme vpred, no po pár dňoch nás to prestane baviť. Ak nemáme vhodnú motiváciu, nepohneme sa ďalej.
Preto sa teraz prosím zastavte a prestaňte čítať…
Odpovedzte si na tieto otázky:
- Prečo chcem začať cvičiť?
- alebo ak už cvičíte- Prečo cvičíte? Ako sa chcete cítiť keď cvičenie trvalo zapojíte do Vášho života?
- Kde je Vaša motivácia?
- Čo Vás poháňa vpred?
Aká by teda mala byť motivácia?
Vnútorná. Ak cvičíme preto, lebo nás bolia kríže, a chceme sa zbaviť bolesti- je to podstatne plytšia motivácia, než keď cvičíme preto, aby sme sa cítili celkovo lepšie. Motivácia má vychádzať vždy zvnútra a nemá sa veľmi zameriavať na naše fyzické telo, teda to ako by sme chceli vyzerať, mať postavu, zadok, prsia, svaly, nohy- ALE- skôr viac na naše pocity.
- Ako sa chceme pri cvičení cítiť?
- A ako sa chceme trvalo cítiť keď začleníme cvičenie do života?
- Ako sa chceme cítiť zmenení cvičením?
To je najdôležitejšie.
Preto by motivácia /nielen k cvičeniu/ mala byť vnútorná. Mali by sme sa skôr zameriavať na to ako sa pri cvičení cítime a aké máme z toho zo seba pocity. Pretože to je viac ako vonkajšok.
My totiž tvoríme zvnútra a ak si čokoľvek vytvoríme vnútri, už nám to tam zostane. A zvnútra si zase ľahko vytvoríme navonok. Naopak to nejde.
Nemôžeme niečo trvalo robiť, mať z toho radosť, baviť nás to- a nemať to vytvorené vo vnútri. Áno, môžeme to robiť, no nevydržíme pri tom. Pokiaľ to nemáme vytvorené vnútri v nás, môžeme to robiť len dočasne. /toto platí nielen pri cvičení, ale podľa mňa aj celkovo v živote/ Čo si o tom myslíte? Preto sa veľa ľudí nadchne, začínajú cvičiť, no veľa ich prestáva.
Zostávajú len tí, ktorí v tom vidia hlbšie hodnoty a čerpajú svoju motiváciu zvnútra. Ich nezaujíma, že s nimi nemá kto ísť behať, že mali zlý deň, alebo, že nemajú čas.Títo ľudia vedia, že to sú len výhovorky a práve výhovorky na nich už neplatia. Už sú za nimi. Vedia, že výhovorky si hľadajú tí, ktorí nechcú zmenu a nechcú so sebou nič robiť.
Ľudia, ktorí už začali a našli vnútornú motivácia hľadajú a nachádzajú SPÔSOBY. A naopak tí, ktorí sa vyhovárajú- nachádzajú DÔVODY.
Zamyslite sa nad tým.
Ľudia hľadajúci spôsoby vedia, že cvičenie je dôležité rovnako ako strava, či dýchanie a už veľmi dobre vedia ako sa cítili predtým, než cvičiť začali a ako sa cítia teraz…
A to je presne ono.
To sú tie pocity o ktoré nám ide. To je práve tá vnútorná motivácia. Aj týchto ľudí teší ak im rastú cvičením svaly, či zmenšuje sa im zadok. No nezakladajú si na tom. Nerobia z toho svoju motiváciu.
Pevné svaly a menší zadok je len príjemná a pridaná hodnota- nie je to ich konečný cieľ. Sústredia sa na svoje pocity pri cvičení, na radosť, krv v žilách, endorfíny, čistú hlavu, pokojnú myseľ, pevnejšie zdravie, osobný rast a zmenu ich života…
Čo sa však deje ak máme motiváciu zvonku a cvičíme len preto, že sa to má…?
Ak k cvičeniu pristupujeme hlavne preto, aby sme mali silné svaly, či menší zadok, vytvárame si plytkejšiu, vonkajšiu motiváciu zameranú na fyzický prejav. Tá nás neposunie vpred. Je to slepá ulička…
Čo sa môže potom stať?
Keď svojho cieľa dosiahneme /zmenší a vytvaruje sa nám zadok, zväčšia svaly a pod/ cvičiť prestaneme, pretože sme už svoj „fyzický“cieľ dosiahli. Neskôr sa udeje to, že zadok opäť narastie a svaly sa zmenšia. Samozrejme nestane sa tak vždy, no veľmi často áno.
No ak máme vnútornú motiváciu, na prvom mieste sú naše pocity a to ako sa cítime pri cvičení akú máme náladu, ako si veríme, ako k sebe pristupujeme ako seba dokážeme oceniť a pochváliť. Ako nám pohyb mení nielen telo a myseľ, ale život celkovo.
To sú hodnoty, ktoré nám pohyb prináša a prirodzene vyplývajú z našej sebadisciplíny, vytrvalosti a zanietenosti rásť.
Ako k cvičeniu pristupovať?
Ako k hygiene. Umývame a sprchujeme sa každý deň a stalo sa to našou súčasťou. Na to nepotrebujeme motiváciu, presviedčania. Robíme to prirodzene, pretože to patrí k nášmu životu a cítime sa dobre, keď sme čistí. Nikto sa necíti dobre, keď je zamazaný, špinavý a páchne.
Je dobré podobne pristupovať aj k cvičeniu. Nepozerať sa na neho oddelene s razítkom MUSÍM, ale UŽÍVAM SI TO. IDEM SA ROZMAZNAŤ, HÝČKAŤ A ZLEPŠIŤ SI ZDRAVIE. Idem sa jednoducho CÍTIŤ SKVELO.
Čo si o tom myslíte? Kde je Vaša motivácia, keď chcete čokoľvek zmeniť?