Viete ako vidím bolesť?
Ako signál ku zmene. Ako pomocníka . Ako porušenie energetického toku v tele. Prejavuje sa dvomi spôsobmi. Miestom, kde je nadbytok, alebo nedostatok energie. Často sa stretávam s ľuďmi, ktorých bolesť je zapríčinená energetickým nedostatkom. Sú to napríklad- vleklé a dlhotrvajúce bolesti, pocit chladu, pichanie, bolesti v krížovej oblasti…No sú aj bolesti vychádzajúce z miesta, kde je energetický nadbytok a to napríklad- otoky, napuchnutia, ekzémy, „seknutia“ v krížoch, vyvrtnutia, úrazy, natiahnutie svalu. Akúkoľvek bolesť teda možno definovať ako porušenie energetického obehu a rovnováhy.
Bolesť nie je iba fyzická…
Samozrejme bolesť nie je len fyzická. Jestvujú aj vnútorné bolesti spôsobené psychickou nerovnováhou, poruchami, žiaľom, odchodom človeka… Ako všetko aj tieto sa dajú liečiť a aj na ne môžeme aplikovať tento článok. Netvrdím, že pominú. No určite sa čiastočne zoslabia a majú tak väčšiu šancu pominúť.
Čo nám bolesť ukazuje?
- Bolesť nás aj učí viac vnímať svoje telo, prejavovať mu úctu.
- Vážiť si vlastné zdravie.
- Veď koľko ľudí s bolesťami by rado urobilo všetko pre to, aby ich nič nebolelo?
- Ukazuje nám aj dôležitosť vlastného tela. Je volaním po obyčajnom dotyku.
- Bolesť je pre nás aj učiteľom súcitu s inými, ktorí si ju tiež prežívajú. Vieme potom takých ľudí viac chápať a prejavovať k nim empatiu. Sme citlivejší a ľudskejší.
Predsa ak nás niečo bolí, inštinktívne si na také miesto priložíme dlane. Aj takto sa učíme sebaláske. Bolesť je pre nás aj učiteľom súcitu s inými, ktorí si ju tiež prežívajú. Vieme potom takých ľudí viac chápať a prejavovať k nim empatiu. Sme citlivejší a ľudskejší. A je to práve v obdobiach bolesti, keď si často dávame záväzky, že budeme cvičiť, behať, zdravšie jesť, prestaneme fajčiť…
Smutné však je, že ak bolesť pominie, väčšinou zabúdame na nové predsavzatia a pohodlne sa vraciame do starých koľají. Toto je miesto, kde nás bolesť vyzýva urobiť zmeny v živote. Prišla nám aj preto, aby nás na dôležitosť tejto zmeny upozornila. Ako vidíte, je toho mnoho, čo nám práve bolesť ukazuje. Samozrejme nik ju vedome nevyhľadáva, no ak príde, môžeme ju vnímať aj takto…
Ako pristupovať k bolesti?
Bolesť nás učí odpúšťať a práve neodpustenie, strnulosť, neochota meniť seba a svoje postoje, pružnejšie reagovať, pocity hnevu, závisti – sú jednou z príčin bolesti. Ak Vás niečo bolí, vnímajte tú časť tela. Vyšlite do toho miesta láskavé emócie vďačnosti.
Nepozerajme sa na iných ako žijú druhí. Každý máme svoje dary, ktoré potrebujeme objaviť, pochopiť a pracovať s nimi. A práve bolesť je jedným z mnohých kľúčov odomykajúcich naše bohatstvá…
Môžete si miesto chytiť a prihovoriť sa k nemu- Napríklad Vás bolí noha- Ďakujem Ti bolesť, ukazuješ mi, že mi treba zvážiť, alebo zmeniť smer v živote /pretože noha je o smerovaní/. Spomeňte si, čo Vás brzdí a nedovoľuje Vám ísť smerom, ktorým chcete ísť. Môžete si spomenúť na udalosti aj spred niekoľkých mesiacov. Neurobili ste v tom čase nič, čo by ublížilo Vám, alebo iným? Vstúpili ste do situácie, ktorá s Vami nesúvisela? Starali ste sa do niečoho, niekoho a pritom by bolo lepšie, ak by ste to neurobili? Podviedli ste, oklamali? Ak nájdete v sebe niečo podobné, len si to priznajte. Buďte úprimní. Darmo budete klamať sami seba.
Život nás vždy pritlačí ku zmene, či sa nám to páči, alebo nie.
Môže to byť cez bolesť, alebo aj úplne inak. Nakoniec sa aj tak ukáže, že bez ohľadu na naše pocity, ktoré sme pri tom prežívali- vždy sa jednalo o naše najvyššie dobro… V prípade nájdenia príčin bolesti /ak sa spýtate, vždy Vám príde na um ako prvé/, môžete Vašu odpoveď vysloviť aj nahlas. Napríklad- Áno, urobil som to a to, ale stále mám na toho človeka hnev, pretože … to a to…. – dôležité je to povedať a priznať si to. Vysloviť.
Teraz potrebujete odpustiť a vniesť svetlo do tej situácie.
Treba si uvedomiť, že neodpustenie, zahorklosť a zatrpknutosť všetko len zhorší. Často bolesť prichádza aj preto, aby sme sa naučili odpúšťať. Samozrejme neodpustenie nie je ani zďaleka jediná príčina bolesti. Spomínam ju tu, pretože je to dobrý príklad. Odpustite, poproste o odpustenie seba, druhého človeka /ak sa v tej situácii nachádza/ a požiadajte o odpustenie aj Vašu nohu, ruku, alebo čokoľvek Vás bolí. Vážme si svoje telo. A o to viac každú jeho časť, ktorá na seba bolesť preberie. Telo je silné a často sa zaobíde aj bez liekov od bolesti. Pri liekoch príčina zostáva, len sa potlačí pocit. Vystavujeme sa tu nepochopeniu, prečo nám bolesť skutočne prišla. Mohla prísť aj ako varovanie pre nás. Potlačíme ju prvý krát, na inom mieste tela druhý krát, na ďalšom tretí krát a nakoniec si zlomíme nohu.
Nezamýšľame sa nad príčinou bolesti…
Tu nám bolesť často ukazuje akési stupne k vyhroteniu. Tým, že tieto stupne ignorujeme tabletkami a nezamýšľame sa nad príčinou bolesti, preskakujeme celý proces učenia a rýchlo príde finálna fáza- zlomená noha. Ak by sme sa už pri prvej bolesti aspoň zamysleli nad príčinou a vedome v sebe hľadali riešenie, zlomenina nohy by už nebola potrebná, pretože by sme ukázali, že sa chceme učiť a nachádzať riešenia. A nakoniec zlomená noha nám hovorí to isté. – Tu máš človek, nevšímal si si sprievodné znamenia, teraz si nemobilný, musíš ležať a tak máš veľa času premýšľať a učiť sa… Tabletky sú pasívny a nič neučiaci prístup. Vyššie spomenutý postup je aktívna spoluúčasť na bolesti. Tu a v nej sa učíme, rastieme. Umožňujeme sa liečiť na hlbších úrovniach. Používame a rozdávame svoje dary.
Na všetko treba čas.
Nejde o to odpustiť, alebo prísť na koreň bolesti okamžite. Niekto je viac vnímavejší, iný menej. Každý postupujeme inak. Inak vnímame veci a inak sme otvorení. Tu ide len o ten proces, nasmerovanie sa na niečo iné ako neustále bolesť potláčať. Toto sú dôležité vnútorné kroky, ktoré nemá zmysel zrýchľovať, len preto, aby sme sa cítili, že sme niečo urobili. Dajte si na všetko čas a hlavne v tichosti a osamote- v úprimnosti sa otvorte. Kľudne si aj poplačte, vykričte sa, len nič nepotláčajte. V takomto stave istejšie a ľahšie nájdete príčinu.