Tento pocit, či skôr ilúzia, že nemáme na nič čas sa dá personifikovať aj ako- „ Ja nie som dôležitý“, alebo „ Všetko okolo mňa je dôležitejšie ako ja“… A zase je tu oddelenosť. Ak chce niekto niekoho poraziť a oslabiť, najprv rozdelí jeho silu. Odpojí ho od zdroja. Zdroja vody, potravín, od Boha… Oblieha ho a tým mu vnúti svoje požiadavky. A nakoniec ho presvedčí že práve on je jeho záchrancom a to, čomu veril predtým už neplatí. A ak s tým nesúhlasí, použije násilie.
Násilie oddelenosti. Kde vznikla táto hypotéza bude každému jasné, ak sa pozrie na večerné správy, životný štýl väčšiny ľudí, bulvár, kupovania si odpustkov v kostoloch, vzťah ku sebe, jedlu, vode, planéte, zvieratám a všetkému čo je… Veľkou pascou je samozrejmosť. Ak niečo považujeme za samozrejmosť, neuvedomujeme si cenu daného a nevážime si to. A ak považujeme za normálne, že sme tu, že tu žijeme, tak potom sa nad tým ani nezamýšľame… A zase si na sebe páchame násilie nevedomosti a oddelenosti.