Dnes som skladal novú posteľ. Samo o sebe žiadna práca, no pred rokmi, ak by som mal chytiť uťahovačku, alebo krížový šroubovák, nevedel by som ako. Nik ma to neučil, v našej rodine sa toto nenosilo. Technické a mužské veci ku ktorým patrí aj skladanie postele, boli u nás tabu. Naučil som sa milovať výzvy a po rokoch skúseností samého so sebou som sa už na to tešil. Vedel som, že to je pozvánka, rovnako ako rýchla jazda autom, či výstup na vrchol hory.
Pozvánka pre muža. Ukáž, či na to máš. Tak som si pripravil pneumatickú uťahovačku, sadu násad, kladivo a ide sa na to. Pre muža toto nie je práca, ale istý boj, pokušenie, hra… Skúška. Stačí nepatrne zle vyvŕtaná diera a treba improvizovať. Všetko prebiehalo dobre až do chvíle, keď som mal vložiť upínaciu skrutku do masívu tak, aby som tam mohol zaviesť ďalšiu dlhšiu a tak dva diely spojiť. Ukázalo sa, že upínaciu skrutku som zatlačil príliš hlboko a už ju nebolo možné odtiaľ vytiahnuť.
Dlhšiu skrutku by som tak už nemohol vložiť, pretože by sa mi nechytila do závitu a posteľ by som nemohol dokončiť. Skrutka sa už nedala vytiahnuť von ani trochu nahor. Cesty späť nebolo. Keď som to videl, otvorila sa vo mne rana.
Si v tom sám, nik Ti nepomôže, je to Tvoja cesta a Tvoja skúška. Tak veľmi by som potreboval mužskú pomoc, pomoc otca, niekoho, kto by povedal jeho pohľad na vec. Nik tam nebol. Snažil som sa príliš zahĺbenú skrutku pootočiť, no zasunul som ju opäť len hlbšie… rana sa ešte viac otvárala.
Potom to prišlo. Akoby som počul v sebe hlas… „Skús tam teraz dať ten spoj a vyskúšaj, či sa Ti chytí.“ V upínacej skrutke bol závit a ten mal zapadnúť presne do drážok druhej skrutky. Myslel som si, že som ju už veľmi zatlačil a na to, aby som mohol spojiť tieto diely, potrebujem skrutku opäť vytiahnuť hore. Tak som vzal skrutku a tá zapadla presne do drážky. Trafil som sa a diely pevne pripevnil k sebe. Bol som spokojný.
Často sa nám zdá akoby náš svet bola len kopa dosiek. No ak sa na to správne pozrieme, uvidíme, že sú k tej kope priložené aj skrutky. A návod na zhotovenie máme k tomu vždy priložený… V sebe.